NAŠE OKOLIE

KÚPELE SLIAČ

SLIAČ – kúpeľné mesto leží v malebnom prírodnom prostredí západnej časti Zvolenskej kotliny, na západnom úpätí Slovenského Rudohoria. Nachádza sa medzi metropolou regiónu stredného Slovenska – 20 km vzdialenou Banskou Bystricou a 6 km vzdialeným okresným mestom Zvolen. Obkolesené je lesmi, poliami a lúkami. Z údolia rieky Hron, ktorá preteká stredom mesta, sú výhľady na pohoria - Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Štiavnické vrchy, Starohorské vrchy a západnú časť Nízkych Tatier. Z horských lúk nad kúpeľnou časťou mesta, sú kruhové výhľady na Poľanu a Javorie. Vhodné klimatické podmienky dovolili vzniknúť kúpeľom, ktoré sa zaraďujú medzi najoptimálnejšie položené kúpele Slovenska. Unikátna termálna minerálna voda umožnila kúpeľom dosiahnuť významné medzinárodné uznanie, s vynikajúcimi liečebnými výsledkami, najmä v oblasti liečenia srdcovo cievnych chorôb.

V meste sa nachádza jediné letisko na strednom Slovensku – Tri Duby, ktoré počas II. svetovej vojny a Slovenského národného povstania zohralo významnú úlohu slovenských dejín.

V súčasnosti sa letisko využíva na letecké spojenie Sliač – Praha a tiež na chartrové lety. Mesto Sliač má v súčasnosti cca 5.000 obyvateľov. Do okresného i krajského mesta je veľmi dobré vlakové aj autobusové spojenie.

ZVOLENSKÝ ZÁMOK

Gotická stavba s renesančným vonkajším opevnením, situovaná na miernom návrší blízko zvolenského námestia. Bol postavený v rokoch 1370 – 1382 uhorským kráľom Ľudovítom I., ako poľovnícky zámok typu talianskych mestských kastelov. Postupne prestavaný v duchu renesancie a baroka. V 60. rokoch 20. storočia bol komplexne zrekonštruovaný. V súčasnosti jeho priestory využíva Slovenská národná galéria Bratislava. Zvolenský zámok je zapísaný v Zozname národných kultúrnych pamiatok. Verejnosti je celoročne sprístupnený.

PUSTÝ HRAD ZVOLEN - 571 m/m

Zrúcaniny starého hradu, od 19. storočia známeho ako Pustý hrad. Nachádza sa nad sútokom riek Hron a Slatina. Najstaršou stavbou hradného komplexu je románska obytná veža z 12. storočia. Pôvodne objekt tvorili dva hrady, Dolný hrad a Horný hrad, ktoré spájala cesta. Hradné opevnenie – refúgium, ohraničovalo plochu 7,6 ha, čo Pustý hrad radí k najrozsiahlejším hradom v Európe. V najjužnejšej časti opevnenia bola postavená monumentálna prechodová vežová brána, ktorej zvyšky sa stali symbolom celého objektu. Zo zrekonštruovaných hradieb sú krásne výhľady na mesto Zvolen, Zvolenskú kotlinu, Poľanu, Kremnické hory a Javorie. V súčasnosti na Dolnom hrade pokračujú archeologické a rekonštrukčné práce. Náučný chodník začína cca 200 m za hokejovým štadiónom HKM Zvolen. Výstup trvá 1 hod.

ČERTOVA SKALA - 525 m/m

Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Boky, ktorá sa rozprestiera na južných úbočiach Kremnických vrchov medzi obcami Budča a Hronská Dúbrava. Cez rezerváciu vedie náučný obojsmerný chodník s dĺžkou 5 km a 13 informačnými tabuľami. Túru môžete začať cca 1,5 km pred obcou Budča pri vyústení doliny Veľký Sietenec alebo v Hronskej Dúbrave. Z náučného chodníka sú síce obmedzené, ale veľmi pekné výhľady na údolie Hrona. V jarných mesiacoch bývajú svahy rezervácie zakvitnuté bohatou jarnou kvetenou, z ktorých najviac prevláda prvosienka jarná a prvosienka holá. Na bralách v okolí Čertovej skaly si našla domov jašterica múrová a jašterica zelená.

HARMANECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa v doline Harmanca, v južnej časti Veľkej Fatry, severozápadne od Banskej Bystrice. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Zdobia ju pagodovité, mohutné stalagmity, sintrové vodopády a jazierka. Vstupný priestor nazývaný Izbica bol obyvateľom známy od nepamäti. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný v počte cca 1000 ks. Dĺžka jaskyne je 2763 m, sprístupnených je 1020 m. Prehliadka trvá 80 min. Obdobie prevádzky okrem pondelkov, je od 1.mája do 31. októbra.

Prístup k jaskyni je z parkoviska za Dolným Harmancom, pri štátnej ceste smer Banská Bystrica – Martin. Výstup z parkoviska k jaskyni trvá cca ¾ hod.

Panský diel - 1100 m/m

Dominantný kopec nad Banskou Bystricou, v pohorí Starohorské vrchy. Pod kopcom zo severnej strany vyhľadávané rekreačno-športové stredisko Šachtičky. (pešia turistika, zjazdové lyžovanie, bežecké trasy, jazda na koni, tenis, ubytovanie, stravovanie) Z vrcholu nádherné kruhové výhľady na Veľkú Fatru a Krížnu, hrebeň Nízkych Tatier, Slovenské Rudohorie, Javorie a Kremnické vrchy. Prístup zo sídliska Sásová turistickou značkou. Zo Sliača autom do rekreačného strediska za cca 30 min.

Krížna – 1574 m/m

Turistami najnavštevovanejší kopec Veľkej Fatry, viditeľný zo Sliača, Zvolena i Banskej Bystrice. Veľmi ďaleké kruhové výhľady, pri vyjasnení vidno Vysoké Tatry i Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách. Lyžiarske zjazdovky v obci Turecká. Prístup turistickým chodníkom zo Starých Hôr cez skalné bralo Majerova skala, alebo z obce Turecká.

Donovaly – 980 m/m

Významné športovo - rekreačné letné aj zimné stredisko. Ubytovanie - hotely, chaty, súkromie. Niekoľko zjazdoviek i pre náročnejších. Bežecké trate, pravidelne upravované. Sedačková lanovka na vrchol Zvolena – 1402 m/m. Jazdy na koni, paraglajding, tenis, wellnes, psie záprahy. Zo Sliača autom smer Ružomberok za cca 40 min.

Špania dolina – 710 m/m

Horská banícka osada. Štýlová architektúra, chalupári, ale aj pôvodní obyvatelia. Náučný chodník zachytáva najkrajšie a najzaujímavejšie časti okolia osady. Možnosť ubytovania a stravovania. Z námestia po turistickej značke je možné vystúpiť za ¾ hod. na rekreačné stredisko Šachtičky, pod Panským dielom.

SITNO – 1009 m/m

Národná prírodná rezervácia Sitno sa rozprestiera na ploche 93,68 ha v katastrálnom území Ilije. Toto územie bolo vyhlásené za NPR v r. 1951 za účelom ochrany prírody významnej dominanty Štiavnických vrchov – Sitna. Na vrchole Sitna stojí rozhľadňa z 18. storočia.

Prístup z rekreačnej oblasti pri jazere Počúvadlo cez Tatársku lúku po náučnom chodníku, resp. značeným turistických chodníkom.

Zaujímavosti: skalné mesto s mohutnými andezitovými bralami, ktoré na severovýchodnej strane od Tatárskej lúky dosahujú výšku cez 50 m, rozhľadňa postavená na vrchole Sitna v r. 1727 (občerstvenie), praveké hradisko z neskorej doby bronzovej.

Výskyt chránených rastlín (poniklec veľkokvetý, kukačka vencová, šafran rôznofarebný) a živočíšnych druhov (rys, mačka divá, fúzač veľký, vidlochvost ovocný aj feniklový)

Vígľašský zámok

Bol postavený v 14. storočí, v obci Vígľaš nad riečkou Slatina. Ide o poľovnícky zámok, ktorého dispozíciu tvorili tri krídla. V jednom z nich bola gotická kaplnka a sály s gotickou rebrovou klenbou. Zámok nebol opevnený. Jeho ochranu zabezpečovali strielne a predsunutá veža pri vstupnej bráne. V 16. storočí plnil významnú obrannú úlohu stredoslovenských banských miest pred tureckými nájazdmi. Turci ho síce poškodili ale nedobyli. Po odvrátení tureckého nebezpečenstva v 18. storočí bol prestavaný v štýle baroka. Koncom 19. storočia prebehli na zámku rekonštrukčné práce v duchu romantizmu. Na konci II. svetovej vojny vyhorel. V súčasnosti je zrekonštruovaná jedna baštu. Po získaní finančných prostriedkov z Eurofondov, obec plánuje zámok kompletne zrenovovať.

NAŠE OKOLIE bude doplnené aj o ďalšie lokality a fotografie po ich spracovaní...